2018ka

Keď sa končil rok 2018, tešila som sa. Bol to zatiaľ asi najťažší rok po všetkých dôležitých životných stránkach. Najviac ale jednoznačne v zdraví, ktoré potom ovplyvňovalo všetko ostatné. Zažila som si najhoršie ekzémové zápaly vo svojom živote, bezmocnosť a snahu o akceptáciu. Písať svoj ekzémový príbeh tu nebudem. Stále sa na to akosi necítim. Ale rozhodla som sa aspoň zverejniť dve fotky. Nepatria ani zďaleka k tým najhorším, ale tie zverejňovať nechcem. A tak aspoň tieto dve budú aj mne takto tu uložené pripomínať, čo je v živote naozaj dôležité.

Ekzém je tak individuálne ochorenie, že tvrdiť, že to, čo pomohlo mne pomôže aj ostatným by bolo asi veľmi trúfale. Ak ale niečim podobným trpíte, chce to hlavne veľa trpezlivosti a skúmania, hľadania, skúšania a hlavne spojenia so svojim telom, ale aj so svojou hlavou. To by bola asi taká moja všeobecná rada. Ekzém je stále mojou súčasťou. Nezmizol úplne, ale neovplyvňuje moje každodenné bytie a ja verím, že náš vzťah sa bude postupne oslabovať, až si raz budeme vedieť povedať definitívne zbohom. 

2019ka

Rok 2019 nemal teda silného konkurenta pred sebou. Mohol kľudne skĺznuť do priemernosti a ja by som bola určite spokojná a šťastná zaň. Ale on si povedal, že sa s priemernosťou nezmieri a bol tak štedrý a plný šťastia až sa mi ťažko hľadajú slová. Tento pocit, ktorý z neho ale mám, by určite nebol taký intenzívny nebyť 2018ky. Takže milá 2018ka, takto s ročným odstupom sa Ti chcem poďakovať, čo všetko si ma naučila. Zmysel vecí, ktoré sa nám dejú častokrát vidíme až spätne a toto je pre mňa ukážkový príklad. Ešte nikdy v živote som nevnímala šťastie tak intenzívne ako tento rok.

Samozrejme nebolo všetko na ružovom obláčiku. Boli veci, ktoré sa nepodarili, ale ak ho mám hodnotiť komplexne, tak to bol veľmi štedrý rok. Celý rok som prežila bez jedinej choroby, prechladnutia. Bývali už aj takéto roky, keď ma choroby a prechladnutia obchádzali, ale tento som si toto privilégium zdravia uvedomovala mnohonásobne viac. Bola som v psychickej pohode a to sa prejavilo na mojom zdraví, keď je človek down tak sa naňho proste lepí jedna choroba za druhou. 

Ustálil sa náš život v Austrálii, čo nám umožnilo aj viacej cestovať. A mne sa tak splnili všetky moje cestovateľské sny, ktoré som si na začiatku roka s maličkou dušičkou želala. Objavili sme svojské Tokyo. Boli sme opäť doma na Slovensku, kde nás to každým rokom ťahá viac a viac vďaka ľuďom, ktorých tam máme. Podarilo sa nám zaletieť aj na sever od Sydney, keďže tento smer sme nemali ešte prebádaný. Strávili sme pár dní v okolí Brisbane. No a za záver roka sme si splnili jeden z najväčších cestovateľských snov, ktorý sme mali pred odchodom do Austrálie, Nový Zéland. Myslím si, že po tomto roku moje cestovateľské srdce je úplne upokojnené a dostatočne naplnené. 

No, ale aby som sa dostala k tomu najpodstatnejšiemu. V predvečer Dňa Matiek som sa z tehotenského testu dozvedela, že sa začiatkom nového roka staneme s mojim mužom rodičia. Nový level života. Nový level vzťahu. Nový level bytia. Takže vačšiu časť roka sa vo mne rodil nový život a bolo fascinujúce to sledovať. Nikdy som asi nebola úplne typická žena v tom, že by mi od dvadsiatky tykali biologické hodiny a kradla by som všetky deti, ktoré by sa objavili na vzdialenosť jedného metra, ale vždy som vedela, že raz chcem byť mama.

Hovorí sa, že na tehotenstvo nikdy nie je ten správny čas. Pre mňa to len potvrdzuje to, že so slovíčkom NIKDY by sa malo operovať veľmi opatrne, lebo pre nás ani lepší čas nastať nemohol a ja som za to neskonale vďačná. Teším sa na to, že po siedmich rokoch s mojim skvelým mužom sa posunieme o krok ďalej a budeme vychovávať nový život a naša láska sa ešte znásobí. 

2020tka

2020ka má teraz ťažkú, ale zároveň aj ľahkú úlohu. Ak na jej konci budem mocť povedať, že mám šťastnú a zdravú rodinu, tak to bude zase ďalší parádny rok. Momentálne nič viac nepotrebujem. Čaká nás toľko nového, že akékoľvek sny o cestovaní či kariére sú oproti tomu len nepatrné záblesky. Budem mama. Budeme rodičia. O tom bude náš rok 2020, na ktorý sa už neskutočne teším, i keď 2019 mi veru bude chýbať. 

Želám aj vám hlavne veľa zdravia. Je mi jedno či je to klišé a či nie, zdravie želám ako prvé, lebo si myslím, že sa od neho všetko odvíja. No a ak budete zdraví, buďte dobrí. Dobrí k sebe, dobrí k iným a dobrí aj k našej planéte, lebo arogancia a individualizmus, je to čo nás okrem chorôb zabíja. Držím palce aj Slovensku, ktoré si bude onedlho voliť svoju cestu. No ale aby som tento blog neskončila nebodaj ako novoročný štátnický príhovor 😃, pridávam ešte, vedzte, že akýkoľvek bol pre vás rok 2019 v roku novom to všetko môže byť úplne inak a treba to prijať s láskou, pokorou a hlavne plným vedomím. Majte senzačný rok!

Comments

comments

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

error: Content is protected !!