16.týždeň

Predvečer dňa matiek

Deväť mesiacov ubehlo ako voda. Respektíve osem, keďže ten prvý mesiac žena ani nevie, že už v nej sídli malý votrelec. Ja som sa to pomyselne dozvedela v predvečer dňa matiek. Odvtedy sa začala neuveriteľná jazda plná hormónov, nových výziev a nových rozmerov a to doslova. Prvé tri mesiace bolo všetko ešte veľmi krehké. Skvelé bolo, že sme mali naplánovanú cestu na Slovensko, takže sme novinku mohli povedať rodine a najbližším kamarátom osobne. Bolo krásne sa o ňu deliť a tešiť sa z toho ako s nami ostatní prežívajú našu radosť.

Počas pobytu doma, ku koncu 1. trimestera sme absolvovali víkendový kurz hypnopôrodu. Najlepšie investovaný čas. Najprv som nevedela, či to nie je príliš skoro. Celkovo som bola ešte opatrná, keďže počas prvých mesiacov sa môže toho veľa udiať. Teraz spätne to hodnotím ako skvelý timing a určite by som každému doporučovala nielen kurz, ale aj jeho absolovanie v skoršom štádiu tehotenstva. Ja osobne som potom z toho čerpala celé zvyšné mesiace. Dalo mi to nesmiernu dôveru v moje telo, v moje bábätko a samozrejme v samú seba. A okrem dôvery pohodu a vnútorný pokoj, čo je pri tehotenstve pomerne podstatné. Vtedy som ešte ani len netušila, ako veľmi sa mi to zíde.

Pohodový 2.trimester

Nie nadarmo sa hovorí, že 2. trimester je najväčšia pohoda. Nemáte už také veľké obavy ako prvé mesiace, prípadne nevoľnosti, ktoré mňa našťastie obišli. Na druhej strane nemáte ešte také veľké brucho ako posledné mesiace 😂.  Počas tohto obdobia sme stihli dva babymoony. Čím sme si aspoň kompenzovali honeymoon, ktorý sme poriadne nemali. Na prvom výlete do Brisbane sme sa zhodli na výbere mena pre naše malé škvŕňa. Teda skôr o jeho odobrení zo strany môjho muža, ked’že ja som ho už mala vybrané dávno 😊. Udialo sa to pomyselne v Arturovej kaviarni. No a po stopách Artura sme pokračovali aj na Novom Zélande. 

KING ARTHUR CAFÉ_Brisbane

ARTHUR’S PASS_New Zeland

Aféra malého bruška

Zo Zélandu sme sa vrátili na začiatku môjho 3.trimestra. Keďže som bola celé tehotenstvo fit, tak som sa cítila výborne a ani výlet v takomto štádiu tehotenstva mi nerobil žiaden problém. Aj čo sa týka letu bolo všetko v pohode. Mám pocit, že na Slovensku nie je veľmi bežné lietať v tehotenstve. Tu to naopak nikto nerieši, teda ak nemáte vyslovene nejaký zdravotný problém. Jediné, čo treba mať je papier od lekára, že vaše tehotenstvo je v poriadku a v ktorom týždni sa aktuálne nachádzate. Ja som papier mala, ale nakoniec si ho ani nikto nepýtal. 

25.týždeň

30.týždeň

No a po návrate zo skvelej dovolenky sa skončilo moje idylické tehotenstvo a začala sa aféra malého bruška. Nielen môjho, ale aj Arturovho. 

38.týždeň

V Austrálii od 20. týždňa chodíte na kontroly do nemocnice, kde budete rodiť. Ak žena vyslovene nechce chodiť k lekárovi, alebo nemá žiaden problém, tak máva konzultácie len s pôrodnými asistentkami. Nerobia sa žiadne gynekologické vyšetrenia, len bežné veci ako glukózový test, prípade kontrola dostatku železa, krvný tlak a tep vášho bábätka a ešte vám zmerajú bruško. No a toto sa stalo mojou achylovkou. Keďže som nemala v tehotenstve žiadne návaly hladu (čo sa napríklad teraz pri dojčení povedať nedá 😊) a stravujem sa pomerne zdravo, nepribrala som extra kilá navyše a tým pádom som sa ale nevošla do tabuliek. Mala som príliš malé bruško. Bola som poslaná na ultrazvuk a tam zistili zhruba v 32. týždni, že aj malý ma malé bruško. Jeho ostatné rozmery boli priemerné, len obvod bruška bol na dolnej hranici, pri niektorých ďalších ultrazvukoch až pod. Takže sa začala honba za ultrazvukmi skoro každý týždeň a prvé reči o vyvolávaní pôrodu. Z hypnopôrodu som mala jasnú predstavu o svojom pôrode. Chcela som rodiť čo najprirodzenejšie a ideálne mať pôrod do bázéna, čo pôrodnica, kde som rodila, umožňovala. 

35.týždeň

No moja predstava sa začala vplyvom pôrodníkov a ich tabuliek pomaly vytrácať. Zrazu sme sa z jedného dňa na druhý dostali do opatery lekárov namiesto pôrodných asistentiek a to som už šípila, že to bude ťažký boj. 

Aby ste ma nechápali zle. Úloha lekárov pri pôrodoch je na nezaplatenie, ak je v ohrození matka, alebo dieťa. Bohužiaľ posledné desiatky rokov sa stali ich zásahy nadbytočné a častokrát nepotrebné. Takže od 36.tyždňa som každý týždeň musela s nimi bojovať o tom, že sa nedám indukovať. Ultrazvukové merania sú častokrát veľmi nepresné a práve bruško sa meria úplne najhoršie, keďže bábätko je už veľmi schúlené v maternici ku koncu tehotenstva. Bolo to veľmi psychicky náročné rozhodovať sa čo robiť, keď vám lekár navrhuje indukciu, kvôli obave zo zlyhania placenty a následných komplikácií. Lebo to bola práve jedna z diagnóz toho, prečo mal malý podľa nich malé rozmery bruška. Keďže ale podľa ultrazvukov Artur stále priberal, prietoky fungovali ako mali, rozhodli sme sa čakať, kým sa na svet prihlási sám.

I napriek nášmu presvedčeniu sme museli každý týždeň absolovať diskusie o potrebnej indukcií zväčša s iným lekárom, keďže som nebola privátny pacient a nemala tak jedného a toho istého lekára.  Návštevy nemocnice ma tak vždy minimálne na deň, dva rozladili, vyhodili z konceptu a spôsobovali stres, ktorému som sa dovtedy úspešne vyhýbala. Nebyť kurzu hypnopôrodu a skvelým radám mojich najbližších kamošiek, či švagrinej, by som asi toľko sebadôvery v sebe nenabrala.

38.týždeň

Artur 19.01.2020

Nakoniec sa z navrhovanej indukcie v 38.týždni narodil Artur deň po svojom termíne s pôrodnou váhou 3.38kg a výškou 50cm a úplne normálnym bruškom🤷🏻‍♀️. Bohužial s infekciou, ktorá, ale s týmto nemala nič spoločné, a nám sa začala úplne nová etapa. Aféra bruška spľasla ako bublina. Ak by sa malý narodil podľa návrhu o dva týždne skôr mal by pravdepodobne o cca pol kila menej. Ak by nedajbože mal aj vtedy infekciu, pravdepodobne by s ňou oveľa horšie vedel bojovať a celé by to bola iná story.

6.dní pred pôrodom

Samozrejme sú aj prípady, kedy strachy lekárov sú opodstatnené a to tu spochybňovať rozhodne nechcem. A je niekedy tažké nájsť tú správnu hranicu. Každopádne v našom prípade som veľmi rada, že som verila svojej intuícií a zároveň mala v tom veľkú podporu od môjho manžela.

Celý život sa učíme a svedomito pripravujeme na rôzne udalosti nášho života. Či sú to skúšky na vysokej škole, alebo len samotné príjmačky na ne. Pracovné pohovory, svadba, ktorú častokrát pripravujeme aj rok. Pôrod je jedna z vecí, na ktorú sa pripraviť tiež treba a dá sa to. Bezohľadu na to, ako to celé nakoniec dopadne, či sa vaše očakávania stretnú s realitou alebo nie. Je určite dobre byť informované, lebo ide o vás a vaše dieťa. A informované z relevantných zdrojov, lebo random stránky na goodle sú pre psychickú pohodu tehotnej ženy asi najväčšia pohroma. Tiež som často googlila a nerobí to dobrotu😅. Vďaka tej správnej informovanosti môžete byť lekárom partner v diskusií a nielen pacientkou, keďže tehotná žena, by sa ani ako pacient, pokiaľ je zdravá, označovať nemala.

Celá cesta je vo vašich rukách, vo vašom bábätku a nepochybne partnerovi, alebo hocikom inom, koho si k pôrodu prizvete. Želám vám krásne bezproblémové tehotenstvá a radostné pôrody. A na záver ešte doporučujem peknú knížku Znovuzrodený pôrod, ktorá ma tiež uistila vo veľa veciach a bola pohladením na duši v ťažších časoch.

36.týždeň

39.týždeň

Comments

comments

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

error: Content is protected !!