O nás Slovákoch
Milujem divadlo, divadelné priestory, to, že mi nikto za chrbtom nechrúme pop-corn, či nesŕka kolu, že je všetko real a in time. Je to ľudské, so štipkou nedokonalosti, aj keď tak dokonalé. Najviac ma asi fascinuje to prepojenie diváka s hercom, energia, ktorá sa celý priestorom prenáša. Samozrejme nie s každou hrou si človek tú energiu nájde a stalo sa mi už aj to, že som skoro počas prestávky z divadla odišla. I napriek tomu ten pocit po zvhliadnutí dobrej hry je priam balzam na dušu.
Keď sa mi počas nášho krátkeho pobytu doma na začiatku júna naskytla príležitosť ísť na premiéru hry Rodáci, neváhala som ani chvíľu. V Sydney mám trochu divadelný absťák, takže i napriek busy programu som si neodpustila nájsť skulinku aj na rande s SND. Urobila som veru dobre. Hra Rodáci je o nás. O nás Slovákoch. Odohráva sa na strednom Slovensku v budove základnej školy, kde sa po nečakanom výbuchu spolu stretnú občania z rôznych kútov Slovenska, s rôznymi presvedčeniami, politickými názormi, ale hlavne vnútornými obavami a bolestnými príbehmi, ktoré všetky tieto presvedčenia či názory ovplyvňujú.
Hra má spád, humor, ale pritom trpkú príchuť nastaveného zrkadla, ktoré nám ponúka. Mala som niekoľkokrát pri nej zimomriavky a dokonca raz ma prepadla myšlienka, čo ak by sa “Niekto” zrazu postavil a hru by zakázal dohrať. Nič také sa našťastie nestalo. Premiéra dopadla výborne so záverečným “stojacim” potleskom. Vstala som medzi prvými, čo robím veľmi zriedkavo, dokonca by som povedala, že niekedy sedím aj keď je celé divadlo na nohách. V posledných rokoch totiž táto forma prejavu diváckeho nadšenia stráca na dôležitosti. V tomto prípade to bolo plne na mieste.
Rodáci mi zostali v hlave dodnes. Každý si nesieme svoj príbeh, ovplyvnený ľuďmi s ktorými sa stretneme, udalosťami, ktoré sa nám stanú, či strachmi, ktoré si v sebe tvoríme. Všetky tieto veci ovplyvňujú to, ako veci chápeme, aké názory uznávame a s čím, či s kým sa stotožňujeme. Niekedy sa nevieme odosobniť a pozrieť sa na celú našu planétu z vtáčej perspektívy, kde by sme uvideli smiešne figúrky pohybujúce sa splašenie hore dole. Narozdiel od toho nenávidime, súdime či závidíme. A snáď najviac zo všetkého by stačilo, aby sme sa počúvali a nielen hovorili. Ak sa vám naskytne príležitosť v novozačatej sezóne navštíviť SND neváhajte a oprášte svoje divadelné outfity či už pri hre Rodáci, alebo inej z bohatého repertoára SND.
Outfit – v slovenských farbách
Tak ako je hra Rodáci o nás Slovákoch, tak je aj dnešný outfit v slovenských farbách. Biela, modrá, červená. Ak by som si mala vybrať jednu z nich ako svoju najobľúbenejšiu, bola by to rozhodne biela. Tieto biele šaty sú pre mňa obvzlášť nostalgické, kúpila som si ich totiž na rozlúčku so slobodou. V októbri to už budú tri roky, čo sme si užili úžasný víkend v Budapešti so skvelými ženami môjho života.
V dnešnom outfite sú rozlúčkové biele oživené červeným tričkom a modro-ružovými doplnkami. V poslednej dobe ma prepadla obsesia z červeno-ružovej kombinácie. Možno na prvý pohľad dve nehodiace sa farby vedia vyčarovať neočakávané outfity. Ďalší trend z ktorého sa veľmi teším je využívanie slovenských motívov v tvorbe mladých dizajnérov. Roztrhlo sa s nimi vrece. Je úžasné vidieť ako sa dajú tradičné slovenské prvky využiť v súčasnej móde. Reminiscenciou na folklór je prepásanie šiat stuhou ako to nosia naše tanečnice z Lúčnice.
Pri slovenskej téme som si spomenula na socialistický športový outfit s jarmilkami, ktoré by boli celkom slušné retro do tohto outfitu. Počas komunizmu v Československu nebolo asi živej duše, ktorá by nevlastnila aspoň jeden pár tejto športovej obuvy. Boli povinnou súčasťou úboru na telesnej výchove a veľa inej vlastne ani nebolo. Dnes i napriek veľkej konkurencii si masovú obľubu udržiavajú “conversy”, ktoré v bielom prevedení doplnili slovenskú trikolóru.
šaty: MOHITO
top: H&M
topánky: CONVERSE
ponožky: MUJI
kabelka: Handmade kúsok (Južná Kórea)
náhrdelník: MATILDA MAKES
okuliare: PRINCESS HIGHWAY
2 thoughts on “SLOVENSKÁ”