Muži v móde

Ak si v tejto rubrike prvýkrát, tak Ti ju trošku predstavím, ak si stály návštevník kľudne sa presuň priamo na rozhovor pod ním. Muži v móde vznikli v novembri minulého roka a odvtedy sem pribúdajú každomesačne rozhovory s mužmi, ktorí tvoria módu, alebo sú nejakým spôsobom jej súčasťou.

Dnes sa budeme trochu viesť na vlne z posledného rozhovoru, kde som vyspovedala módneho dizajnéra Patrika Haaza, pretože ostávame v tej istej profesii. Takže srdečne Vás pozývam na nový módny príbeh.

Pavol Dendis @dendis_official

Začnime od toho, ako si sa dostal k módnej tvorbe?

K móde som sa dostal až po tom, ako má prijali na vysokú školu. V podstate som po gymnáziu nevedel čo chcem študovať, tak som skúšal rôzne odbory a vyšiel mi teda odev. Postupne som získaval skúsenosti, vedomosti a sebavedomie aby som mohol  v tomto odbore pracovať.

No počkaj, počkaj, tak toto ma veru zaujíma. Ako sa bežný gymnazista, keď nevie čo, dostane k odevu? Ja som napríklad aj mala túžbu študovať odev, ale práve gymnaziálny background a neschopnosť šiť ma odradili. 

Moja mamina je krajčírka, takže sme remeslo mali v rodine. Veľa oblečenia nám šila už ako malým deťom a sestrám šije doteraz. Ja som chodil na ľudovú školu umenia 11 rokov a umenie ma už vtedy bavilo, tak som chcel nejaký príbuzný odbor, lebo v škole mi to veľmi nešlo. Takže zo všetkých talentoviek sa mi podarili tie na odev a zostal som. Veľa mi na začiatku pomáhala mamina a vystriedal som 4 školy, čím viac som vymýšľal, tým viac má to bavilo ?. 

Foto: Lukáš Kimlička

Foto: archív dizajnéra

Dopátrala som sa, že si pôsobil v ateliéri Lenky Sršňovej, ako spomínaš na toto obdobie?

Bolo to vlastne ešte minulý rok, s Lenkou som pracoval na jej dvoch kolekciách. Bola to skvelá skúsenosť pracovať so slovenským dizajnérom. Naučil som sa veľa z dizajnu, remesla, práce v ateliéri so zákazníkom a vlastne vo všetkých sférach má to utvrdilo v tom, že chcem pracovať ako dizajnér. Lenka mi počas celého magisterskeho štúdia robila mentorku a je fakt super mať poboku osobu, ktorá Vám dodá sebavedomie a informácie. Myslím si, že stáže sú najdôležitejšia súčasť praxe dizajnéra, ja sám som bol v Istanbule, Berlíne a Bratislave.

Presuňme sa teraz už k Tvojej vlastnej tvorbe. Tvoríš najmä módu pre mužov. Ako by si charakterizoval muža nosiaceho Tvoje odevy?

Áno, moja tvorba je cielená na mužov, ale samozrejme moja estetika je veľmi blízka aj ženám. Nakoľko tvorím strihovo jednoduché, monochrómne, ale výrazne odevy, mojimi zákazníkmi sú prevažne intelektuáli, ktorí majú radi dizajn a kvalitné remeslo. Moje kolekcie sú plné symbolizmu, temnej estetiky a emócií. Snažím sa, aby moje odevy nepredchádzali charakter nositeľa, zároveň aby nekričal z davu, ale skôr aby mal vlastnú personu.

Foto: Martin Tomečko

Foto: Filip Izrael

Nedá mi neopýtať sa ani častú klišé otázku – čo je pre Teba najväčší zdroj inšpirácie?

Inšpiráciou sa mi stáva všetko, čo sa deje okolo mňa. Keď si zvolím nejakú tému, ktorá má akurát baví, vidím to všade a obklopuje má to. Čerpám veľa z mytológie, duchovného života, folklóru a iných kultúr. Snažím sa, aby moje kolekcie zanechali v ľuďoch emóciu, aby som im odhalil kus zo svojho sveta a hlavne, aby ich vizuálne zaujala aj prehliadka, ale aj kolekcia samotná. Tým, že som z Oravy mám silný vzťah k prírode a krajine.
Foto: Lucie Robinson
Foto: archív dizajnéra
Tvoríš na Slovensku pre mužov. Aké sú podľa Teba najväčšie prehrešky slovenských mužov v móde?
Na to sa veľmi nesústredím, každý má svoj osobný vkus. Slováci sa obliekajú hlavne funkčne a komfortne, takže občas sa tam nedá veľmi o móde rozprávať. Myslím si, že chlap by mal mať hlavne na sebe oblečenie, ktoré sa hodí na danú príležitosť, nevýrazné farby, aby vynikol charakter a hlavne aby mu oblečenie dokonale sedelo. To si myslím, že je oveľa doležitejšie, než sa držať nejakých módnych trendov.
Foto: Marianna Tomanová
 Foto: Maroš Belavý
Na konci apríla sa konal Fashion Revolution week. Počas neho si sa vyjadril, že sa znažíš na svoju tvorbu pozerať pod rúškom udržatelnosti, ale nepovažuješ sa za eco dizajnéra, lebo sa to z Tvojho uhla pohľadu nedá. Povieš mi k tomu viac, Tvoj pohľad na vec.
Svoju udržateľnosť vidím hlavne v tom, že sa snažím, aby môj zákazník mal k veciam osobný vzťah, aby boli ušité z kvalitných materiálov a čo najlepšou remesenou kvalitou. Nepracujem veľmi s módnymi trendami, takže sa dá povedať, že modely, ktoré tvorím, nepodliehajú nejakému roku alebo danej sezóne. Tým, že tvorím s minimálnou farebnosťou, klienti môžu moje veci nosiť častejšie bez toho, aby si niekto všimol že majú viackrát to isté. Aj to je veľmi dôležité. A prečo sa nedá eko? S rukou na srdci poviem, že šetriť energiou sa pri remeselnej výrobe veľmi nedá, tiež keby som odkladal všetky zvyšky látok, tak mam tým zaprataný celý ateliér a nevenujem sa ani recyklácii odevu. Mám rád proces, ked môžem tvoriť odevy z čistého plátna – materiálu, nerád prerábam.
Na záver ma zaujíma niečo súkromnejšie ?…Aký je Tvoj osobný štýl? V akom oblečení sa cítiš najlepšie?
Ja nosím v podstate každý deň to isté – čierne tričko, nohavice, tenisky a kožená bunda. Podľa počasia striedam bundy alebo topánky, ale veľa nevymýšľam. Cítim sa v tom pohodlne v práci, na stretnutiach, ale aj keď idem niekde vonku. Samozrejme rád investujem aj do dizajnérskych kuskov, ale tie mám len príležitostne, pretože nálada sa mi počas dňa mení a nemusím sa cítiť konfortne ?. Mám ale rád štruktúry, materiály a rôzne objemy na outfitoch.
foto: Jasmine Brunner
foto: Marianna Tomanová

 

Ďakujem za rozhovor!

 

Comments

comments

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

error: Content is protected !!