Muži v móde
Keď som pred dvoma mesiacmi začínala túto rubriku, hlavným popudom bola panelová diskusia, ktorej som sa zúčastnila ako poslucháč. Diskutujúce dámy nadhodili aj tému vytrácajúcej sa mužskej prítomnosti pri ručnej výrobe. Kedysi vedeli muži šiť, dokonca vyšívať. Rybári vedeli, ako si zašiť rybárske siete, keď sa im náhodou roztrhli. Obuvníci, ktorí šili topánky, boli prevažne muži. Dnes mužov v ručnej tvorbe nájdete naozaj veľmi máličko.
Vďaka Katke @katarina_suskova som naďabila na Dominika a hneď som vedela, že bude mojim ďalším objektom na rozhovor. Teším sa, že aj jemu sa tento nápad pozdával, a tak vás srdečne pozývam prečítať si príbeh tohto mladého muža, ktorý sa venuje tvorbe ručne vyšívaných doplnkov s folklórnou tématikou.
Dominik Seriš @_serish_
Porozprávaj mi Tvoj príbeh, ako si sa dostal k výšivkám a tradičným slovenským vzorom. Je za tým nebodaj rodinná tradícia?
Áno, je práve za tým istá rodinná tradícia. Moja stará mama vyšívala kroje. V časoch, keď bola ešte dieťa a mladá žena, sa kroje nosili. Viem, že kroje vyšívala aj moja prababka a čo-to viem aj o pradedovi. Bolo kedysi úplne bežné, že aj muži vyšívali a sami si zhotovovali určité súčasti krojov. Moja mama je zase krajčírka, čiže to remeslo máme v rodine. Ja som sa prvýkrát dostal k niečomu takému ako je ihla, niť a nožnice, keď boli oslavy výročia našej obce. Vtedy sa mi kroje natoľko zapáčili, že som si neskôr na niekoľko tričiek našil krojové stuhy a nosil som ich aj bežne. Neskôr som už vyskúšal aj ručnú výšivku.
Spomínal si oslavy obce, dalo by sa povedať, že to bol taký začiatok Tvojej tvorby? Kedy to presne bolo?
Áno, je to od spomínaných osláv v našej obci, ktoré boli v roku 2015, čiže sú tomu už štyri roky. Najskôr to boli len tričká ozdobené stuhami, ktoré chceli aj niektorí moji známi, a tak som sem-tam niečo vyrábal aj pre nich. Neskôr, keď som sa naučil zopár základných vyšívacích techník, tak som dokonca vyšíval aj na šaty. No a nakoľko sa mi blížila v tom čase stužková slávnosť, tak som chcel mať niečo svoje vlastné aj tam. Vtedy vznikli prvé vyšívané motýliky a neskôr k nim pribudli náramky, goliere, opasky či ozdobné vreckovky do saka. To všetko už postupne prišlo na želania prvých zákazníkov. Viem, že pre mnohých ľudí je to zvláštne a neobvyklé, keď sa stretnú s „mužom čo vyšíva“. Dnes som pre niektorých ľudí rarita, avšak v minulosti by som nebol ničím zvláštnym, nakoľko ako som spomínal, vyšívali aj muži.
Veru je to presne tak ako hovoríš, kedysi to bol celkom bežný jav. Od koho si sa teda Ty sám učil vyšívať?
Učil som sa v podstate úplne sám od piky. Obkukal som zopár základných techník akými sú napr. krížiková, plný steh či retiazkový priamo z krojov. Nakoľko na niektorých krojoch bolo treba už niečo opraviť, pretože sa tam výšivka párala, tak to som vtedy skúsil zobrať do vlastných rúk. Vždy som vypáral ešte o kúsok ďalej, len aby som videl akým spôsobom sa výšivka robila. Ďalej mi už pomohol internet a literatúra. Neskôr som aj absolvoval menší kurz vyšívania u jednej pani, ktorá začala vyšívať nanovo kroje z našej obce. Učila sa to od babičiek, ktoré ešte žili a vedeli to. Od nej som sa naučil viac techník, ktoré boli typické hlavne pre naše kroje.
Ku každej tvorbe treba inšpiráciu, kde berieš Ty tú svoju?
Vzory, ktoré používam sú autentické, to znamená, že sú prebrané priamo z krojov a krojových súčastí, ktoré mám po starej mame alebo ich mám nafotené. Inšpiráciou mi je hlavne moja rodná obec – Trenčianska Teplá, dedinka neďaleko Trenčína. Rovnako aj región celého Stredného Považia, do ktorej táto obec spadá. Kroje v tomto regióne sú si veľmi podobné. Trenčianska Teplá však patrí k najbohatšie vyšívaným krojom z celého Slovenska.
Samozrejme už som zopárkrát tvoril aj doplnky s výšivkami z iných obcí a regiónov. Boli to Torysky, Čičmany, Myslava, Viničné, Trnava,… Ľudia mi niekedy aj sami poslali foto ich kroja, podľa ktorého chceli mať výšivku na motýlika. V inom prípade si skúšam nájsť fotodokumentáciu krojov z iných obcí na internete či v literatúre.
Ručne vyšívaný golier so vzorom z Trenčianskej Teplej
Motýlik so vzorom z Trenčianskej Teplej
Motýlik so vzorom Viničné
Slovenská pin-up blogerka Katka, ktorá má na sebe ručne vyšívaný golier z Dominikovej tvorby.
Ktoré vzory patria u Tvojich zákazníkov medzi najpopulárnejšie?
Najpopulárnejším sa stal práve úplne prvý vzor, ktorý som sa odhodlal po istom čase dať na internet. Založil som si vtedy stránku na instagrame. Bolo to v podstate po dvoch rokoch ako som začal tvoriť.
Išlo o motýlika s bielou výšivkou na tmavomodrom podklade so vzorom z Trenčianskej Teplej. Konkrétne bol tento vzor z obojka ženských rukávcov/oplecka, ktoré sú súčasťou svadobného kroja mojej babky. Avšak odvtedy som ho vytvoril na želania zákazníkov už vo viacerých farebných kombináciách.
Vyšívanie je veľmi precízna a časovo náročná aktivita, nemýlim sa? Ako dlho Ti napríklad trvá vypracovanie jedného motýliky do finálnej podoby?
Klasický motýlik trvá zhruba 5 a pol hodiny. Nakoľko však robím aj motýliky, kde je menšie množstvo výšivky, tak tie trvajú menej. Potom je ešte tretia kategória, motýliky, ktoré sú vyšívané skoro po celej ploche a tam celý proces trval 6 a pol až 7 hodín.
No a na záver poďme zabrnúť trošku do Tvojho osobného štýlu v obliekaní. Ako by si ho charakterizovalí? Nosievaš často aj svoju handmade tvorbu?
Mne sa veľmi páči, keď si môžem dať motýlika aj k ležérnejšej košeli a celkovo k ležérnejšiemu outfitu. Podľa mňa to už nie je doplnok, ktorý by výhradne patril na slávnostné príležitosti, na tie svoje motýliky samozrejme nosím tiež. Celkovo mám rád jednoduchosť, čo sa strihov týka, pohodlnosť v materiáloch a istú eleganciu v celkovom výzore. Istou formou ma k tomu inšpirovali aj samotné kroje, nakoľko strihovo boli jednoduché a ich hlavnou ozdobou bola práve výšivka. Preto veľmi rád nechám vyniknúť farebného, ručne vyšívaného motýlika či náramok k tmavej košeli. Zistil som napríklad aj to, že sa tieto veci celkom dobre hodia k rifľovine i k samotným rifľovým košeliam. Do budúcna by som však chcel vyskúšať aj niečo vlastné čo sa oblečenia týka a určite by to bola skôr pánska móda, ale nezabudol by som ani na tú ženskú.
Ďakujem za rozhovor!
One thought on “Muži v móde – Dominik Seriš”