Pohodové pokračovanie
Od Pohody už ubehol nejaký ten piatok. To mi ale nebráni napísať vám o mojom obl’úbenom festivale všetko, čo sa nezmestilo do prvého článku a tak tu máme jedno pohodové pokračovanie.
Leto je v plnom prúde, takže verím, že vo vás festivalová nálada prevláda, či už ste na nejednom boli, alebo sa len chystáte. Moje festivalové letá zvačša napĺňala len Pohoda. Teda ešte pred Pohodou to bol piešťanský festival Hodokvas, možno pamätníci práve zbystrili oči, veru bolo to už veľmi dávno.
Neviem, či som sa z tohoročnej Pohody toľko tešila, preto, že som sa do tejto malej rodiny vrátila ako stratená dcéra po 3 rokoch, alebo proste to bolo tým, že bola o niečo lepšia, vyspelejšia, múdrejšia a rozhľadenejšia ako sa na 22 ročnú ženu patrí.
Po areály premáva pohodový vlak ?
Poďme spolu diskutovať
Okrem hudby, ku ktorej sa dostanem za chvíľku, som si na Pohode užila skvelé diskusie ako každý rok. Tých tém, ktoré si tu človek môže vybrať je neúrekom. Ja som stihla eko okienko o systéme recyklovania priamo na festivale, za ktorý dostala Pohoda ocenenie v kategórii Ekologické riešenia vrámci European Festival Awards. Dozvedela som sa niečo o viac syndróme vyhorenia, ale určite najväčší zážitok vo mne vzbudila diskusia na tému, ako sa dá slovenské školstvo formovať zdola. Odučila som si na gymnáziu 6 krásnych rokov, na ktoré rada spomínam a táto téma mi vždy bude blízka, i keď som mala učenie ako doplnkové zamestnanie. Je to ale zamestanie, ktoré potrebuje maximálny vklad samého seba a učitelia na diskusii to pomocou simulácie svojich hodín preukazovali dokonale!
„Dobrý deň pán doktor!“
Medzi diskusiami som si odbehla do stanu s Dr.Stan, ktorý bol takým malým pohodovým zdravotným strediskom. Mohli ste si dať odmerať cukor, cholesterol, zistiť svoje BMI, či naučiť sa niečo z prvej pomoc. Ja som využila sono prsníkov a tak som si odbila pekne na Pohode túto dvojročnú preventívku.
Tancuj, tancuj, vykrúcaj
Ako každú Pohodu svoje útočisko vždy nájdem v Nay Tanečnom Dome. Tentokrát opäť nesklamal Laco Cmorej, na ktorého workhop sa vždy oplatí prísť, lebo okrem poriadnej makačky, neskutočných figúr, zažijete aj explóziu zábavy. Nebolo tomu inak ani tento rok. Okrem tohto workhopu mám rada aj clipdance, kde sa vždy učí choreografia na pesníčku od konkrétneho umelca, ktorý daný večer vystúpi. No musím povedať, že tentorok bola choreografia taká náročná, že som sa cítila ako tanečné drevo a to mám čo to odtancované??♀️?.
Ak bolo málo tancovania na workshope, tak aj runway sa mohla zmeniť na dancefloor.
Hudobné lahôdky
No a od tanca sa konečne dostávame k hudbe, ktorá hrá samozrejme popri všetkom na Pohode prím, ale dostávam sa k nej až na záver, aby niekto kto na Pohode nikdy nebol nemal pocit, že je to čisto hudobný festival. Ja osobne nie som hudobný fajnšmeker. Na Pohodu idem zväčša ako nepoškvrnená panna, ale odchádzam ako zrelá žena s množstvom skvelým hudobných typov do playlistu.
Tentorok som objavila skvelého moderného jazzového mága Jamie Cullum, ktorého koncert bol hudobný zážitok s dávkou brutálnej energie. Jedným z headlinerov bol aj koncert St. Vincent, ktorá určite zaujala pravým pódiovým kostýmom. Koncert sme ale nakoniec vymenili za niečo komornejšie a to Yasmine Hamdan, libanónsku divu, ktorej hudba bola klubovým undergroundom, ktorý ja veru môžem.
Sobotný deň určite patril Mr. Rodriguezovi, ktorého príbeh je tak neskutočný ako sám život. Najlepšie sa o ňom dozviete z dokumentu Searching for Sugar man. Tento koncert síce nebola žiadna tancovačka, ale práve preto sme si ho užili z bočného sedenia pri hlavnom pódiu, ktoré nám ku koncertu ponúklo epický západ slnka.
Vrchol večera bol, ale stále pred nami. O jedenástej večer nastala dilema isť na koncert LP, alebo si užiť komorný koncert Jany Kirschner. Možno väčšina by sa rozhodla práve pre LP. Ja som ale mala v hlave koncert Jany na Pohode ešte spred 6-7 rokov. Keď vám popri množstve koncertov naozaj niektorý ostane takto hlboko v spomienkach, zopakovať si ho určite nie je zlá voľba. Nie zlá, ale tá najlepšia! Koncert tejto slovenskej divy bol pre mňa najsilnejším zážitkom tohoročnej Pohody. Mala som husiu kožu, slzy šťastia aj úsmev na tvári. Jana zreje ako víno, nielen ako žena, ale aj ako speváčka. Moja intuícia výberu ma opäť nesklamala.
Takže dopohodované a zhrnuté! Hádam aj inšpirujúce pre tých, ktorí ešte na festival nezavítali. Inak lístky sú už v predpredaji, už sa vyspíme len 346 nocí a je tu opäť.❤️
Koncert Mr. Rodrigueza sme si užili s nezabudnuteľným výhľadom z bočnej tribúny.
Tohoročná Pohoda patrila aj spomienke na týchto dvoch mladých ľudi…nezabudneme!
P.S: Ak chcete vidieť profi fotky úžasne zachytávajúcich celú atmosféru festivalu, kuknite tieto krásne fotky šikovného fotografa Maťa Švedu.