VEGÁNSKA

Kde bolo tam bolo…

V poslednom článku na blogu Rekapitulačná som vám písala, čím som bola ovplyvnená minulý rok a ako sa to prejavilo napríklad v móde, či mojom lifestyle. Tentokrát sa zameriam na etapu zhruba posledných dvoch mesiacov, ktoré sa niesli v prechode na vegetariánsku až vegánsku stravu. Tejto téme sa venuje mnoho odborníkov už dlhé roky, takže tu nechcem mudrovať. Skôr vám predstavím môj laický a začiatočnícky náhľad. Možno sa v ňom niekto nájde tiež. Poďme na to pekne postupne.

Čo som predtým vedela o vegánstve? Úprimne, skoro nič. Samozrejme som mala  základné znalosti, čo takéto stravovanie obnáša áno, ale tam asi končilo. Nikdy som sa nepýtala prečo? S vegetariánstvom som sa stretávala oveľa častejšie. To je prípad asi každého z nás. Možno niekto z vašej rodiny, kamarátov bol vegetarián aj pred 20timi či 30timi rokmi. Ja osobne som vegetariánov vo svojom najbližšom okolí mala, no nikdy som sa nejak nezamýšľala prečo vlastne nejedia mäso?. Brala som to ako fakt. Okrem toho mám niekedy pocit, že otázku, „A prečo?“, sa aj bojíme spýtať. Prípadne, si v hlave vytvoríme odpoveď sami a už nás dôvody toho druhého ani nezaujímajú. Čo je mnohokrát škoda.

Vegánstvo som brala ako spôsob stravovania, ktorý je celkom obmedzujúci. Nikdy som žiadnu diétu nedržala, napríklad kvôli váhe.  A to keby ste ma videli pred 10-12 rokmi, mohli by ste sa pýtať prečo?. Mala som o 10kg viac ako teraz, čo pri mojej výške nebolo úplne lichotivé, ale vôbec mi to neprekážalo. V priebehu mojich 20s’ sa mi začali nabaľovať rôzne intolerancie a ťažkosti s trávením. Tu sa možno nájde mnoho z vás??‍♀️. Zistili mi intoleranciu na laktózu, do toho mi často bývalo ťažko po jedle. Mala som niekoľkomesačný zápal žalúdka a moje telo už absolutne odmietalo tráviť cesnak, či raw cibuľu. A to som ako decko poctivo tlačila pod nos chlieb s Lunexom a cesnakom, vždy keď som bola chorá?. Na základe všetkých týchto vecí som už mala nejaké obmedzenia a nechápala som, prečo sa ľudia obmedzujú dobrovoľne??? Prečo?

Ak by som, ale vedela to všetko, čo viem dnes prešla, by som na vegetariánsko až vegánsku stravu oveľa skôr. Aj preto vám to tu celé tak podrobne rozpisujem, lebo možno sa s tou myšlienkou pohrávate, ale nemáte tie pádne dôvody. Prípade rozmýšľate aspoň nad obmedzením konzumácie mäsa, ale neviete vlastne, že prečo by ste to mali robiť?

…bolo raz jedno vegánstvo

Začalo to druhým videom od Natálie Pažickej, ktorú som spomínala už v predchádzajúcom blogu ako moju Instagramovú inšpiráciu minulého roka. Hovorila v ňom o konzumácii mäsa a mliečných výrobkoch a o tom, aké to má dopady na našu planétu. Vo videu boli spomenuté aj rôzne dokumenty, ktoré sa tejto téme venujú. Jedným z nich bol film Cowspiracy. Tento dokument som už mala dlho predtým v hľadáčiku na Netflixe, ale niečo ma od neho vnútorne odrádzalo. Asi to bolo tým názvom. Čakala som, že dokument bude plný krvi a utrpenia zvierat v rýchlochovných staniciach, a na to človek nemá náladu kedykoľvek, že áno. Po Natalinom videu som si povedala, že si ho už konečne pozriem, tak či onak. Moje obavy z filmu sa vôbec nepotvrdili. Síce dokument bol z americkej produkcie a mne osobne je bližšia tá európska, musím povedať, že to bol nakoniec najlepší americký dokument, aký som kedy videla. Pre mňa to bol jednoznačný dôvod vydať sa na cestu objavovania vegánstva.

Vegánska expedícia

Keď som postupne objavovala viac a viac všetko do seba krásne začalo zapadať. Odkryli sa mi tri hlavné dôvody, prečo sa človek rozhodne stať sa vegán, alebo sa tomu aspoň príblíži. Tých, ktorí očakávajú, že jeden z dôvodov bude doživotný vstup na koncerty Beyonce zadarmo, musím vopred sklamať??‍♀️?.

1. ekologické

Dokument Cowspiracy sa venoval práve tomuto dôvodu. Ja som predtým vedela, že kravy vypúšťajú metán, že to spôsobuje narúšanie ozónovej vrstvy, ale aké zarážajúce sú ozajstné čísla, som nevedela. Veľmi v skratke, na Zemi je 1,5 miliardy kusov hovädzieho dobytka, ktorý potrebuje obrovskú rozlohu poľnohospodárskej pôdy. Nie však na voľné pastviny, aby mali kravy výbeh a fajn život, ale na dopestovanie plodín pre ich kŕmrnie. Planéta tak prichádza o lesy a lúky a dostáva sa jej naopak nebezpečného metánu. Mimochodom, metán z hovädzieho dobytka škodí ozónovej vrstve viac ako výfukové plyny všetkých áut na Zemi.

Písala som vám tu už, ako sa snažím recyklovať módu, ako kompostujeme, že si nosím plátenú tašku namiesto igelitky, či vrecúška na zeleninu od šikovnej @dutka_lab. Toto ale už začína byť veľmi sympatický štandard medzi ľudmi (alebo aspoň v mojej bubline), čo je fantastické. Keď som sa, ale dozvedala aký okamžitý efekt môžem dosiahnuť, keď prestanem konzumovať mäso, tak som si povedala, že to mi za to určite stojí. Je síce pravda, že som nikdy nebola totálny mäsožrút a nikdy sa mi v noci nesnívalo o klobáskach. I napriek tomu mäso som jedla pravidelne, párkrát do týždňa. Mäso teraz nejem už skoro dva mesiace ak opomeniem rybu, ktorú sme si dali na vianočnú večeru a slepačiu polievku, ktorú sme si ešte uvarili zo zvyškov z mrazáku. Nie som totiž typ človeka, ktorý bezhlavo sekne, alebo začne z niečim zo dňa na deň. Bolo pre mňa zo začiatku dôležité nájsť alternatívy, ako si správne vyvážiť všetky potrebné živiny v strave, takže prechod bol postupný.

2. etické

Pre niekoho je práve táto stránka veci veľmi dôležitá. S ekologickým popudom sa u mňa spustil tento faktor ruka v ruke. Zrazu som mala pocit, ako som toľké roky vôbec mäso mohla jesť. Taký ten Aha moment, veď to všetci poznáme pri rôznych životných situáciach. Samozrejme tu, by každý druhý človek povedal: „veď jesť mäso je prirodzené“. Toto by bolo možno na hlbšiu a dlhšiu debatu, takže načrtnem len hlavný problém. Na Zemi je dnes 7miliard ľudí. V porovnaní spred 100 rokmi je to zhruba 5x viac. Koľkokrát do týždňa jedli mäso naši rodičia, alebo starí rodičia, ktorých bolo vtedy oveľa menej a koľkokrát ho bežne jeme dnes my? Životná úroveň sa zdvihla, máme dostatok jedla, aspoň my tu v západnom svete. Mäso máme k dispozícii dennodenne. Množstvo mäsa, ktoré zkonzumujeme je také obrovské, že predstava o idylickom chove dobytka ako z Benkovho obrazu, je pri týchto číslach absurdná. Detailom v akých hrozných podmienkach sa dobytok naozaj chová sa ani venovať nebudem, určite si každý z vás k tomu nájde cestu sám, keď bude chcieť vedieť viac.

3. zdravotné

Poznám veľa ľúdí, ktorí sa rozhodli prejsť na vegánstvo hlavne zo zdravotného hľadiska. Možno práve toto je našej ľudskej podstate najprirodzenejšie a najviac nás to vie motivovať. Každopádne ktorékoľvek hľadisko bolo to prvé, ostatné dve si vás v celom procese skúmania vegánstva nájdu a budú vám dávať zmysel.

Intolerancie, autoimunitné ochorenia, či iné ochorenia, ktoré tu momentálne máme na každodennom poriadku môžu byť spúšťače, prečo človek prejde na tento typ stravy. I napriek tomu, že aj u mňa sa vyvinuli vyššie spomenuté ochorenia, mala som v hlave zo spoločnosti zakódované, že treba jesť rôznorodo. K tomu patrí aj mäso či vajíčka. „Veď chuďá nemôže jesť syry a piť mlieko, tak aspoň ten kus mäsa jej treba dopriať“ takto ku mne pristupovala najmä staršia generácia. Vysadením mäsa by som bola v ich očiach už úplne na odstrel. A niet sa im čo čudovať, veď oni vyrastali v úplne inom svete, aký máme dnes.

Ak by sa vegánstvo točilo len okolo tohto dôvodu, asi by som sa k nemu dospela podstatne neskôr, ak vôbec, ovplyvnená okolitým svetom. Keď už som, ale bola v celom procese a pozrela si napríklad dokumenty Forks over Knives, alebo čítala úryvky z knihy Čínska štúdia, kde sa venujú vegánstvu najmä z hľadiska zdravia na základe dlhoročných výskumov, bola som rada, že som sa vydala na túto cestu. Spomínaný dokument bol pre môjho muža rozhodúcim, keďže sa sprvu pohrával len s myšlienkou vegetariánstva. Ja osobne budem aj zvedavá, čo to napríklad urobí s mojím ekzémom. To ale nie je otázka mesiaca, alebo dvoch, ale oveľa dlhšie časového rozpätia a samozrejme na to vplývajú ešte aj iné faktory, nielen samotná strava.

Prvé objavy

Po dvoch mesiacoh na 90percentnej vegánskej strave zatiaľ môžem povedať, že trávenie mám veľmi dobre. Nebýva mi z jedla ťažko a aj si ho viac užívam. Oveľa viac varím doma a nielen pretože musím, ale preto, že ma to fakt baví, učím sa nové recepty a spoznávam predtým nepoznané delikatesy. Každý môže mať rôzne pozitívne vedľajšie účinky. U mňa pozorujem oveľa nižšiu chuť na sladké. Nikde som sa nedočítala, že to s tým môže súvisieť, ale každopádne je to celkom príjemné ??.

Prechod na takýto typ stravovania, sme si ani nemohli vybrať v lepšej krajine. V Austrálii je veľa dostupných produktov, reštaurácii a vegáni sa najedia naozaj skoro všade, ale myslím si, že tento movement je už celosvetový.

Neviem, či sa niekedy budem môcť označiť za 100percentného vegána, keďže napríklad používam med, ktorý sa vo vegánstve nepoužíva, ale myslím si, že o to v konečnom dôsledku vôbec nejde. Nie je to pre mňa závod za dokonalosťou. Už len výrazným obmedzením konzumácie mäsa, či mliečných výrobkov viete zlepšiť život na tejto planéte pre seba, pre zvieratá, jednoducho pre nás všetkých. A to je koniec koncov hlavný point, nie 100percentnosť, či dokonalosť.

O tom, že vegánstvo, ako každý iný spôsob stravovania, vie byť aj veľmi nezdravé niekedy nabudúce. Celkovo som touto témou prešla len po povrchu, ale to bol aj zámer. Dajte mi vedieť, či vás zaujala a či ste sa dozvedeli v nej aj niečo nové. Nebojte sa nezabudla som ani na módu, o mojom „expedičnom outfite“ sa dočítate trochu nižšie?.

Outfit

Safari look vždy bol a bude štýlom, ktorým nemôžete stúpiť vedľa. Niekedy je v móde vyslovene trendom, niekedy je viac v úzadí, ale vždy bol aj je stará dobrá klasika. Rada sa hrám s kombináciou miesta a outfitu, takže keď sme sa dohodli s Hankou kam ideme fotit, prispôsobila som tomu outfit. Safari look som vám predtým ešte nepredstavovala, rozhodla som sa ísť práve týmto smerom. Zemité farby, niečo na hlave, okolo krku a vesta k tomu, to sú prvky, ktoré v tomto štýle nesmú chýbať.

Vestu v tomto prípade už určite poznáte. Je to ozaj moja obľúbená stálica a chameleón v šatníku. K nej som zvolila cullotes nohavice, ktoré svojou pohodlnosťou asi nič neprekoná. Mám ich zo sekáča a veľmi sa teším, že aj tento štýl nohavíc pribudol nedávno do mojej zbierky.

Kabelka je aktuálny kúsok z akcie, ktorú organizoval secondhand Swop pod názovom Fill a bag. Dostali ste papierovú tašku a mohli ste si ju naplniť tým, čo ste u nich našli. Už minulý rok som na tejto akcií bola a veľa vecí z nej nosím, alebo som dala kamoškám. Tak som si povedala, že aj tento rok zájdem. Samozrejme človek musí mať predstavivosť, čo sa mu hodí a čo v skrini vôbec má. Inak príde domov s kopou zbytočných vecí, čo i napriek tomu, že sú to secondhandové, nemá vôbec žiadny význam. Práve táto ťavia vintage kabelka mi sadla do safari looku dokonale.

No a na záver som zvolila ako doplnky háčkované duo na hlavu a na krk, ktoré mám po svojej mamine. Je to jedno z mála vecí, ktoré som dokázala uchrániť pred vyhodením??‍♀️.

Ako by vyzeral safari look vo vašom podaní? Píšte mi budem sa zvedavá na vaše reakcie.

foto: @hanas.travel.journal

nohavice: secondhand piece

vesta: BOHEMIAN TRADERS from RED CROSS SHOP

topánky: FOREVER NEW

kabelka: SWOP

hačkovane doplnky: mamina skriňa

Comments

comments